It´s important to remember that we all have magic inside us...

Květen 2009

Hviezne ruže-pokračovanie

2. května 2009 v 17:32 | Elizabeth Snape |  Hviezdne ruže
Vonku pri jazere ju stretol Simon. ,,Och ty?"
,,Áno ja a neboj sa ani sa ťa nejdem pýtať. Sám viem čo by si mi odpovedala."
,,Ako vieš čo by som ti odpovedala? A čo ak áno?" pýtala sa prekvapená Hermiona.
,, Nie ty netúžiš ísť so mnou ani s nikým so siedmakov." Odpovedal jej Simon
,,Ako to môžeš vedieť."
,, Dajme tomu, že som vyrastal v dome plnom žien. A ver mi, viem svoje. Sestry nikdy nechodili s čarodejníkmi v ich veku. Či šlo o rande, lásku alebo ples."
,,Ja nerozumiem." odvetila.
,,No myslel som, že keď všetkých odmietaš čakáš na niekoho z vonku."
,,Ničomu nechápeš Simon. Som len siedmačka, ktorá končí a on?"
,,Láska tvojho života?" dodal a išiel späť do hradu keď jej zakričal: ,,Za opýtanie nič nedáš a ani nič nestratíš."
Po jeho slovách si uvedomila, že to nie je taký zlý nápad. Len treba využiť tú správnu príležitosť. Do plesu ostával už len týždeň.
A vtom to prišlo. Hermiona sedela na hojdačke a pozorovala západ slnka keď ho uvidela ako sa k nej približuje.
,,Á pán profesor na prechádzke?" poznamenala.
Ale on sa len usmial a povedal: ,, Nemohlo mi uniknúť, nie že by ma to zaujímalo, ale vy nechcete ísť na ples?. Prečo ste všetkých odmietli?" spýtal sa.
,,Proste s nimi nechcem ísť je v tom nejaký problém?"
,,Nie, nie je."
,, A vy pá profesor mohli by ste ísť s profesorkou McGonagalovou. Boli by ste pekný pár."
,,Nie" prudko odvetil,, ale ďakujem za typ."
Obrátil sa na odchod a v tom Hermiona vyhŕkla: ,,Nechceli by ste ísť so mnou pán profesor?
Severus sa otočil a rozosmial sa. ,, S vami?"
,, No a?" odvetila vydesená Hermiona.
,, No aby ste nepovedala slečna Grangerová, že nie som gavalier tak súhlasím. Len čo povedia vaši priatelia? Znesiete tú hanbu a výsmech keď vkročíme spolu do sály? A prečo ja?"
Vtom Hermiona nemohla zo seba vydať ani hlások. Nečakala, že by sa jej to spýtal a už vonkoncom, že by jej návrh prijal. Čo aj urobil. Hermiona sa prebudila z mlčania a všimla si, že už odišiel.
Bola šťastná no zároveň bola v pochybnostiach.
V piatok večer jej prišli šaty. Vedela, že sa na mamu môže spoľahnúť. A nemýlila sa šaty boli krásne. V sobotu večer ju napadla jedná dôležitá vec, preto hneď bežala za Ronom a Harrym.
,,Viete aký je dnes deň?"
,,Áno, dnes je ples a po ňom dlhá noc v náručí Magret." odpovedal Ron.
,, Ron tvoj milostný život ma nezaujíma."
,,Aký je teda dnes deň Hermiona?" opýtal sa Harry.
,,Dnes rozkvitnú čierne ruže, na ktorých je hviezdny prach. Tie ruže rastú pri jazere. Čakali sme 7 rokov a dnes..." nedopovedala, pretože jej do reči skočil Ron.
,,Ó Hermiona ja fakt nemám čas na nejaké blbé ruže." odvetil Ron.
,,V poriadku Ronald ja ťa nútiť nebudem." nahnevane sa pozrela aj na Harryho. ,,A ty Harry?"
Harry ju vzal za ruku a povedal: ,,Prepáč Hermi, ale rád by som bol celý večer s Ginny."
Keď sa všetci zišli vo Veľkej sieni dvere sa zatvorili. Všetci očakávali, že príhovor začne Dumbledore.
,,Milí študenti je mi ľúto, ale ešte stále nie sme kompletný. Počkáme."
Hermiona sedela na posteli a bála sa ísť von z chrabromilskej veže, pretože si myslela, že tam Severus nebude.
Severus stál na konci schodištia a čakal na Hermionu. Typická ženská.
Odrazu pocítil, že na schodišti niekto je, otočil sa a stratil reč. Stála tam Hermiona v krásnych dlhých šatách, ktoré mali farbu zapadajúceho slnka. Širokú sukňu jej zdobili ruže z jemnej čipky. Vlasy mala ľahko rozpustené a na tvári jemný make-up. Severus tam stál ako omráčený.
,,Prepáčte, že meškám." pípla Hermiona nesmelo.
,,To nevadí, myslím si, že to stálo za to." Dodal. ,,Môžeme ísť?"
,,Áno."
Dumbledore sa postavil a oznámil: ,,Už sme všetci. Ples sa môže začať."
Všetci študenti pozerali na dvere, ktoré sa pomaly otvárali.
Severus jej povedal: ,,Posledná šanca utiecť."
,, Nie. Nechcem." Odpovedala a pevne ho chytila za ruku.
Dvere sa otvorili. Všetci ostali ako obarený. Šli pomedzi nich a ani na chvíľu nezaváhali. Večer bol nádherný. Pre pólnocou sa Hermiona kdesi vyparila. Severus tušil kde ju nájde a nemýlil sa. Stála vonku pri jazere medzi čiernymi ružami a dívala sa na oblohu.
,,Slečna Grangerová prečo ste odišli?"
,,Dnes je deň kedy po 7 rokoch zakvitnú hviezdne ruže."
Pozrela sa naňho a on na ňu jemne si ju pritiahol k sebe a ruky omotal okolo je pása.
,,A viete čo sa stane keď nad jazeru výjde mesiac?"
,,Áno." Zašepkala.
,,A viete, že sú to ruže lásky?"
,,Áno, viem."
,,A tí, ktorí sa milujú a pobozkajú sa pri nich zostanú spolu navždy?"
,,Áno, aj to viem."
V tom to prišlo. Mesiac vyšiel na jazero a miesto kde obaja stáli bolo plné krásnych ruží.
,,Pán profesor milujem vás a túžim po vás." povedala potichu.
,,Hermiona nemôžem spať keď mám mať s vami hodinu tá túžba po vás je silnejšia."
Keď zakvitla posledná hviezdna ruža ju pobozkal. Bozkávali sa tak vášnivo, že im bolo jedno, že ich niekto mohol vidieť. Obaja boli nekonečne šťastný. Ona milovala jeho a on ju.
Hviezdne ruže boli naozaj ružami lásky, ktorá prekonala všetky prekážky a aj najväčšie zlo.