It´s important to remember that we all have magic inside us...

Září 2009

4. Kapitola

28. září 2009 v 19:46 | Elizabeth Snape |  Na lásku nie je nikdy neskoro
Kapitolka venovaná všetkým Snapeofilkám.

Na druhý deň sa Hermiona zobudila šťastná a plná života. Po prvýkrát Severus ležal vedľa nej. Naklonila sa k nemu a pozorovala ho.
,,Hermiona, prečo na mňa tak hľadíš?"
,,Nehľadím na teba iba sa pozerám."
Severus otvoril oči a pozrel sa na jej vysmiatú tvár. Radšej sa otočil chrbtom a zakryl sa až po hlavu.
,,Ale no tak Severus!"
,,Desíš ma Hermiona s tým úsmevom. Dnes sa mi nechce asi som chorý."
,,Ty nikdy nebývaš chorý!"
,,No možno je čas aby som bol."
,,Ako chceš."
Hermiona vyskočila z postele a šla sa osprchovať. Keď sa vrátila do spálne zdalo sa, že Severus opäť zaspal. Tak si sadla do kresla a stále sa naňho pozerala. V tom sa Severus odkryl a vstal z postele.
,,Vyhrala si, vstal som. Je to tak lepšie, ešte by si ma obvinila, že kvôli mne ťa bolia oči, keď tak na mňa pozeráš."
,,No až tak by som si nefandila." Uškrňala sa Hermiona.
Severus neklamal, bol naozaj doma a do práce nechodil. Tie tri dni sa zdali Hermione ako sen. Postupne sa spoznávali a mali k sebe čoraz bližšie.
Severus vbehol do pracovne, zdvihol Hermionu do náručia a pobozkal ju.
,,Prečo toľká radosť?"
,,Podarilo sa! Dva roky nekonečnej práce teraz stoja za niečo. Elixír už schválila aj rada."
Hermiona stála v strede pracovne ako obarená a držiac si pery. Neverila, že ju Severus pobozkal. Očividne si to ani pri toľkom rozrušení neuvedomil. Bolo to prvýkrát od svadby čo ju pobozkal.
,,Som šťastná aj za teba. A aký je to elixír.?"
,,To ti poviem neskôr, teraz musím utekať do práce. Dúfam, že sa nehneváš. Ja viem, že som ti to sľúbil."
,,To je v poriadku, je to tvoj veľký deň."
,,Večer sa vrátim a oslavíme to spolu."
Hneď na to sa premiestnil. Hermiona šla do mesta na nákup.
V strede mesta ne ľavej strane blízko fontány stál malý obchodík, kde sa dali kúpiť večerné šaty.
,,Môžem vám pomôcť?" oslovila ju stará dáma.
,,O áno potrebovala by som večerné šaty."
,,Máte šťastie, práve nám prišli nové modely." Stará dáma s bucľatými prstami prehľadávala zavesené šaty. ,,Myslí si, že tieto vám padnú ako uliate."
Boli to červené korzetové šaty. Ozdobou boli vyšívané ruže.
,,Sú krásne."
,,No tak bežte a skúste si ich."
Šaty padli Hermione, ako keby boli ušité na jej miery.
,,No ukážte sa mi. Presne vám sedia."
Keď chcela Hermiona zaplatiť zmrzol jej úsmev na perách. Vedľa nej teraz stála jej večná rivalka Anna Gowicková, ktorá chodila so Severusom ešte skôr ako sa dozvedela, že sa bude sobášiť s Hermionou.
,,Ahoj Hermiona, Severus je tu tiež?"
,,Ahoj Anna, musím ťa sklamať, ale Severus tu nie je."
,,Počula som, že sa to nakoniec s tým elixírom podarilo. Blahoželá, musíš byť naňho hrdá keďže teraz jeho meno bude slávnejšie ako Voldemortove!"
,,Máš úplnu pravdu."
,,Nikdy nepochopím, prečo si vybral práve teba. Veď si nikto."
,,No možno práve preto, že som nikto mám srdce plné lásky, ľudskosti, ktoré dokáže odpúšťať. Zatiaľ čo tvoje rozožiera nenávisť, závisť a neschopnosť milovať. Prepáč Anna, ale tvoja prítomnosť vo mne vyvoláva príznaky nákazlivej choroby. Myslíš si, že tvoja dokonalá tvár a telo v ňom vyvoláva pocit vzrušenia? Možno v minulosti, ale teraz s ním spávam ja."
,,Áno, len s ním spávaš nič viac. Aké je to byť nedotknutou manželkou?"
,,A aké je to robiť kurvu celému mestu?" nedala sa Hermiona.
Anna od zúrivosti očervenela a rozhliadala sa po obchode, či ich niekto nepočul.
,,No tak Anna neber si to tak k srdcu, každý predsa robí to, čo vie najlepšie."
,,Dámy." Upozornila ich majiteľka obchodu a podala Hermione už zabalené šaty.
,,Ďakujem." A podala jej peniaze.
Hermiona sa rozlúčila a vyšla z obchodu.


3. Kapitola

23. září 2009 v 20:37 | Elizabeth Snape |  Na lásku nie je nikdy neskoro
Túto kapitolku chcem venovať všetkým spisovateľkám poviedok HG/SS.


Keď vyšlo slnko a spálňu zaliali slnečné lúče sa z kuchyne ozval ohlušujúci rachot. Hermiona sa prebudila a pri pohľade na Severusovo prázdne miesto v posteli si len vzdýchla.
A že voľný týždeň. Pri predstave, že by mal byť so mnou radšej zdúchol.
Vstala z postele a išla sa pozrieť do kuchyne. Nádoby boli porozhadzované po celej kuchyni.
,,Pre Merlina čo sa to tu stalo Bet?"
,,Musím ťa sklamať miláčik, ale Bet tu nie je."
,,Miláčik? Asi ešte snívam."
,,Nie, nesnívaš. Môžeš mi povedať, kde máme panvicu na palacinky?"
,,Robíš palacinky?"
,,Áno. Nemáš ich rada?"
,,Nie, ja ich milujem. A je v komore."
,,Čo robí v komore?"
,,My nerobievame palacinky tak často." Odpovedala Hermiona a šla do komory pre panvicu.
,,Tu máš."
,,Myselal si si, že som zdúchol však?"
,,Áno." Potichu priznala.
Po raňajkách šli spolu do mesta. Keď vychádzali z obchodu pani Klapkovej zastavil ich nejaký muž.
,,Severus! Aká náhoda. A vy musíte byť jeho manželka."
Hermiona však nič neodpovedala. Severus ho schmatol za goliér.
,,Neopováž sa k nej čo i len priblížiť alebo sa na ňu pozrieť! Rozumieš?
,,My sa ešte uvidíme Severus."
,,Kto to bol?"
,,Nikto!"
,,Severus!"
,,Hermiona prosím!"
,,Rozumiem." Odvetila smutne.
Po návrate domov šiel Severus rovno do svojej pracovne. Hermiona šla za ním.
,,Stalo sa niečo?"
,,Nie len si musím niečo vybaviť. Hermiona?"
,,Áno?"
Nepôjdeme na prechádzku? Ak odmietneš ja to pochopím."
,,Pôjdem rada."
Slnko už zapadalo za obzor, keď Severus vyšiel von za Miou, ktorá sedela na hojdačke.
,,Prepáč mi za dnešok."
,,Veď ešte nie je všetko stratené."
,,Áno viem, len som to všetko pokazil."
,,Pravda, ale ja ti dám ešte jednu šancu."
Severus a Mia sa prechádzali celé hodiny, rozprávali sa o všetkom možnom. Čo majú radi, čo neznášajú, o minulosti, ale aj o ich manželstve.
,,Som rada, že sme všetko vyjasnili. Je to asi tak lepšie."
,,Prečo si mi nikdy nepovedala, že sa cítiš sama a opustená?"
,,Ale ja som ti to vravela stále, len ty si ma nikdy nepočúval."
,,No asi máš pravdu."
Domov sa vrátili neskoro. Hermiona si ľahla na pohovku a zaspala. Keď si to všimol Severus vzal si ju do náručia a uložil do postele. Šepkom sa jej prihováral:
,,Viem, že nie som dokonalý manžel, ani muž, ale kiež by si ma milovala tak ako ja teba. Bude lepšie ak to nebudeš vedieť." Severus ju pohladil a pobozkal na líce.


2. Kapitola

20. září 2009 v 9:10 | Elizabeth Snape |  Na lásku nie je nikdy neskoro

Hermiona bola taká zamyslená, že si vôbec nevšimla, že do kúpeľne vošiel Severus. Svoju ruku položil na Hermionimo holé rameno. Ona sa strhla a v tom sa celá ponorila do vody. Keď sa vynorila zbadala Severusa.
,,Čo tu robíš? A prečo sa doparoma zakrádaš?"
,,Nezakrádam sa len som si myslel, že si zaspala keď si nereagovala na klopanie. "
,,Alebo, že by som sa utopila to si si náhodou nemyslel?"
Severus nadvihol obočie a sarkasticky dodal: ,,Krásna predstava ako tu plávaš utopená." A odišiel do spáľne.
Hermiona o chvíľu višla z kúpeľne. Severus bol už v posteli a čítal noviny.
,,Nikdy nečítaš noviny v posteli. "
,,Možno sa mi chce."
,,Čo tak odrazu? Ešte je len desať hodín a ty si už v posteli?"
,,A prečo ťa to trápi?" odpovedal naštvane.
,,No ja len čo tak odrazu. Noviny čítavaš vo svojej pracovni a spať chodíš až po jedenástej keď si si istý, že už spím."
,,Uvedomuješ si asi ako sa cítim? Nikdy sa ma nespýtaš ako som sa mala, či mi niečo nepotrebujem, alebo či sa nechcem rozprávať. Vždy sa len schováš a ja sat u môžem zblázniť."
Severus hľadel do novín, no nečítal ich.
,,Aj tak to nemá zmysel." Vzdychla si Hermiona a ľahla si chrbtom k nemu.
,,Prepáč."
,,Prosím?"Neveriacky sa otočila.
,,Nebudem to opakovať. Máš pravdu. Vôbec nemám ani potuchy ako sa cítiš."
Hermiona neverila vlatným ušiam. Bolo to prvý krát čo sa ospravedlnil. Už v to ani neverila, keďže sa vždy ospravedlňovala ona.
,,Čo hovoríš na to, keby sme sa tento týždeň nehádali, v práci teraz mám voľno tak som si myslel, že by sme mohli byť konečne spolu a aspoň trochus a porozprávať."
,,Bola by som šťastná a ani nevieš ako." No stale mala pocit, že jej nevraví pravdu.


1. Kapitola

12. září 2009 v 14:28 | Elizabeth Snape |  Na lásku nie je nikdy neskoro
Takže je tu nová poviedka s párom HG/SS ako vždy. Dej vám nechcem vyzradiť, nechajte sa prekvapiť.
Túto kapitolku chcem venovať Elinor.cit, ktorá píše nádherné poviedky.


,,... tak prepáč, že nie som dokonalá! "Kričala Hermiona
,,Máš pravdu, nie si vôbec dokonalá" odvetil Severus a odišiel a ešte stihol tresknúť dvermi. Hermiona sedela v kúte izby a dlaňami si skrývala uplakanú tvár. Severus stál vo svojej pracovni pri otvorenom okne a hľadel von no jeho myseľ nedokázala vypnúť.
Ozvalo sa tiché zaklopanie a do manželskej spálne vošiel domáci škriatok Bet. ,, Praje si pani čaj?" opýtala sa nesmelo Bet. Hermoina sa na ňu usmiala. ,,Povedz Bet je od nášho sobášu jeden deň bez toho, aby sme sa nehádali?"
,,Dá si pani koláč?" zámerne neodpovedala na Hermioninu otázku.
,,Bet odpovedz mi. Prosím."
Škriatok nesmelo zdvihol hlavu a povedal: ,,Nie, nepamätám si. Ale pani sa teraz nesmie hnevať, chcela odpoveď od Bet. "
,,Veď ja sa na teba vôbec nehnevám." Povedala Hermiona a usmiala sa na Bet.
,, Je normálne, aby sa dvaja ľudia vzali bez toho, aby sa ľúbili a vzájomne sa poznali?"
..Ja neviem." Z rozpakmi odpovedala Bet.
,,Ja viem , viem, ale ty si jediná, s kým sa môžem v tomto dome porozprávať."
,,Už musím ísť, pán sa bude hnevať ako vždy. " Bežala preč Bet smutne sa pozarajúc na Hermionu.
Zdalo sa, že ani jeden nechce byť s tým druhým. Veď kto by chcel žiť v manželstve bez lásky, žiť spolu preto, že to iní naplánovali a ich sa nikto nespýtal. No čo ak bolo všetko inak?
Hermiona šla do kúpeľne. Do vane si pustila horúcu vodu a vyzliekla si šaty. Pomaly si ľahla do vane. Jej myseľ bola plná spomienok na jej manželstvo so Severusom.
Rozmýšľala aké to bude s ňou a Severusom o týždeň, mesiac , či rok. Hoci boli spolu už päť mesiacov k ničomu medzi nimi nedošlo. Severus trávil väčšinu času v práci a pracovla na elixíre, ktorý sa mal do dejín elixírov zapísať zlatým písmom. A aj keď bol doma bol večne zavretý v pracovni. A Hermiona? Ak práve nebola v záhrade tak čítla knihy. Jediné čo ich spájalo bola spoločná večera, spoločná posteľ, každodenné hádky a samozrejme prstene.