It´s important to remember that we all have magic inside us...

3. Kapitola

23. září 2009 v 20:37 | Elizabeth Snape |  Na lásku nie je nikdy neskoro
Túto kapitolku chcem venovať všetkým spisovateľkám poviedok HG/SS.


Keď vyšlo slnko a spálňu zaliali slnečné lúče sa z kuchyne ozval ohlušujúci rachot. Hermiona sa prebudila a pri pohľade na Severusovo prázdne miesto v posteli si len vzdýchla.
A že voľný týždeň. Pri predstave, že by mal byť so mnou radšej zdúchol.
Vstala z postele a išla sa pozrieť do kuchyne. Nádoby boli porozhadzované po celej kuchyni.
,,Pre Merlina čo sa to tu stalo Bet?"
,,Musím ťa sklamať miláčik, ale Bet tu nie je."
,,Miláčik? Asi ešte snívam."
,,Nie, nesnívaš. Môžeš mi povedať, kde máme panvicu na palacinky?"
,,Robíš palacinky?"
,,Áno. Nemáš ich rada?"
,,Nie, ja ich milujem. A je v komore."
,,Čo robí v komore?"
,,My nerobievame palacinky tak často." Odpovedala Hermiona a šla do komory pre panvicu.
,,Tu máš."
,,Myselal si si, že som zdúchol však?"
,,Áno." Potichu priznala.
Po raňajkách šli spolu do mesta. Keď vychádzali z obchodu pani Klapkovej zastavil ich nejaký muž.
,,Severus! Aká náhoda. A vy musíte byť jeho manželka."
Hermiona však nič neodpovedala. Severus ho schmatol za goliér.
,,Neopováž sa k nej čo i len priblížiť alebo sa na ňu pozrieť! Rozumieš?
,,My sa ešte uvidíme Severus."
,,Kto to bol?"
,,Nikto!"
,,Severus!"
,,Hermiona prosím!"
,,Rozumiem." Odvetila smutne.
Po návrate domov šiel Severus rovno do svojej pracovne. Hermiona šla za ním.
,,Stalo sa niečo?"
,,Nie len si musím niečo vybaviť. Hermiona?"
,,Áno?"
Nepôjdeme na prechádzku? Ak odmietneš ja to pochopím."
,,Pôjdem rada."
Slnko už zapadalo za obzor, keď Severus vyšiel von za Miou, ktorá sedela na hojdačke.
,,Prepáč mi za dnešok."
,,Veď ešte nie je všetko stratené."
,,Áno viem, len som to všetko pokazil."
,,Pravda, ale ja ti dám ešte jednu šancu."
Severus a Mia sa prechádzali celé hodiny, rozprávali sa o všetkom možnom. Čo majú radi, čo neznášajú, o minulosti, ale aj o ich manželstve.
,,Som rada, že sme všetko vyjasnili. Je to asi tak lepšie."
,,Prečo si mi nikdy nepovedala, že sa cítiš sama a opustená?"
,,Ale ja som ti to vravela stále, len ty si ma nikdy nepočúval."
,,No asi máš pravdu."
Domov sa vrátili neskoro. Hermiona si ľahla na pohovku a zaspala. Keď si to všimol Severus vzal si ju do náručia a uložil do postele. Šepkom sa jej prihováral:
,,Viem, že nie som dokonalý manžel, ani muž, ale kiež by si ma milovala tak ako ja teba. Bude lepšie ak to nebudeš vedieť." Severus ju pohladil a pobozkal na líce.

 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Elinor.cit Elinor.cit | E-mail | Web | 27. září 2009 v 17:51 | Reagovat

Děkuji za věnování! :-)  Krásná kapitola, na konci jsem měla slzy v očích. Moc se těším na pokračování.

2 Bebush Bebush | Web | 27. září 2009 v 20:13 | Reagovat

[1]: Som rad, že sa ti kapitolka páčila. :) A pokračovanie bude veľmi skoro. :o)

3 CajushHP CajushHP | Web | 30. října 2009 v 20:56 | Reagovat

Takze Sev ju milujee..No,ja idem na tu stvretu kapciu..Inak,mohla si opysat,ako sa rozpravali a tak.Inak perfektnéé

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama