It´s important to remember that we all have magic inside us...

2. Kapitola

13. června 2010 v 13:05 | Elizabeth Snape |  Môj princ
,,Prútik, prútik. Išlo mu len o prútik. Ako som si mohla myslieť, že mu ide o mňa? Och, som taká hlúpa." pomaly
sa jej všetky myšlienky vytrácali z hlavy a ona mohla vstúpiť do ríše snov, kde ju očakávaj jej princ.

Ráno prišlo veľmi rýchlo a s ním aj raňajky.
K nej sa pridala aj Ginny. Bola veľmi bledá a oči malá červené od plaču.

,,Ahoj. Ginny si v poriadku."

,,Áno, len som trochu unavená. Zle som spala."

Ako sa rozprávali ucítila Hermiona uprený pohľad. A ten nepatril nikomu inému, ako Severusovi. Na tvári sa jej vytvoril rumenec, keď si spomenula na minulú noc. Bolo to zvláštne, niečo sa medzi nimi zmenilo, no nevedela čo.

Po raňajkách šla do klubovne pracovať na úlohe, ktorú dostala za trest. Zozbierala všetky materiály, ktoré potrebovala a dala sa do toho. Táto úloha ju bavila, ale keď si spomenula, že onedlho má s ním elixíry spravili sa jej zimomriavky.

Sedela v učebni a opakovala si učivo, keď ucítila niečo zvláštne. Už jej bolo jasné, kto vstúpil do miestnosti. Jediné, čo ju trápilo, bolo to, že dostala strach. Bála sa Severusa. Čo mohla, tak to pokazila. Elixír bol ako keby ho uvaril Neville a Severus si na tom zgustol.

,,Slečna Grangerová, možno by ste mali obmedziť nočné výlety."

,,Možno máte pravdu pán profesor."

,,A nezabudnite, skôr než zapadne slnko!"

Po skončení elixírov už mala len ľahšie hodiny, ktoré veľmi rýchlo ubehli. Celé poobedie strávila sparovaním učiva pre Snapea. Keď dopisovala poslednú vetu, hlava jej padla na stôl a ona zaspala. Zobudilo ju až odbíjanie hodín. Bolo trištvrte na sedem, najvyšší čas, aby sa vydala za ním.

,,Práve včas, slečna Grangerová."

Ona sa len uškrnula a svoju prácu mu položila na stôl. Zaviedol ju do svojho bytu. Ostala v obývačke a on šiel do svojho súkromného laboratória.
Dvere do jeho spálne boli otvorené. Nemohla odolať. Bola jednoducho očarená. Nikdy by naň nepovedala, že bude mať takú prekrásnu spálňu. Síce čierna dominovala, ale celej miestnosti to dodávalo nádych elegancie a vyjadrovalo jeho osobnosť. Presne takto si predstavovala spálňu svojho princa. Zo zamyslenia ju vytrhol zdrap papiera, ktorý bol pri posteli. Hermiona sa poň zohla bolo na ňom napísané:

V nepriazni osudu a smiešny v očiach ľudí
Ja svoje vyhnanstvo oplačem sám.
Keď skoro v myšlienkach sám sebou pohŕdam,
na teba myslím - a moje postavenie
tam chválu spieva, kde sa brána nebies klenie.
Ty svojou láskou ma urobíš blaženým,
Že miesto pri tebe si s nikým nevymením.

Nemohla uveriť vlastným očiam. Čas na premýšľanie už nemala, lebo on sa už vracal späť. Rýchlo sa vrátila do obývačky a zadívala sa von oknom.

,,Tak tu je druhá časť vašej úlohy."

Hermiona neodvrávala, len vzala elixír a bežala preč. Báseň čítala znovu a znovu. Premýšľala nad jej slovami.

,,Ak to písal Severus, tak ten muž je on. Ale kto je tá žena?" celý deň jej to chodilo po mysli, a preto aj zabudla na úlohu pre profesora Snapea.

,,To som si mohol myslieť."

,,Prosím? Čo ste si mohol myslieť?"

,,Že nespravíte úlohu, ktorú som vám zadal."

,,Nie! Čo si vlastne myslíte? Vybíjate si na mne zlosť, dávate mi nezmyselné úlohy, stále máte niečo proti mne, ste zlý, a preto sa vás všetci boja." Ako dopovedala ostala nemo stať. Veľmi zbledla a chcela ujsť, no Severus ju chytil a pritiahol k sebe a pobozkal ju. Hermione sa podlomili kolená, ale on ju pevne držal v náručí. Keď odtiahol svoje
pery od jej ostala stáť s otvorenými ústami.

,,Tak to by bolo na dnes všetko slečna Grangerová. Môžete ísť."
Hermiona, ako už mnohokrát predtým bežala preč. Stále sa nemohla spamätať, že Snape ju pobozkal. Celý týždeň sa na ňu ani nepozrel. Tušila, že už pozná na otázku, kto je tá žena, ktorú miluje.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Sklípek Sklípek | E-mail | Web | 26. června 2012 v 12:39 | Reagovat

Fajn blog

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama