It´s important to remember that we all have magic inside us...

Únor 2011

My dream

16. února 2011 v 20:38 | Elizabeth Snape |  My dream
Po fakt dlhom čase pridávam poviedku je to v podstate môj sen. Dho mi behal porozume a som sa dokopala ho dať aj sem. Ani si neviete predstaviť aké úžasné bolo mať takýto sen
Zmenou je postava, teda Severus ako vždy ostáva, ale je v páre s Elizabeth je to zmena a myslím si, že po poviedkách HG/SS je to celkom normálne. Tak prajem príjemné čítanie


Znova sme sa pohádali. Už mám toho dosť, už som dospelá žena a nie jeho študentka. Dokonca som jeho manželka a matka jeho dieťaťa a on sa ku mne stále správa rovnako.

Už naozaj nevládzem, mám neodolateľnú chuť odísť, ale nejde to. Milujem ho a aj naše dieťa. Vraj som moc mladá a sama sa oň nedokážem postarať. Malý musí mať pestúnku. Tak fajn, ale ja sa teda vraciam do školy, i keď iba večernej.

Idem ešte na chvíľu k malému. Spinká ako anjelik. Severus tam nie je. Tak pomaly odchádzam a pri vchodových dverách sa ešte raz otočím, ale nikde nikto. Po tvári sa mi kotúľajú slzy. Nedajú sa zastaviť a ja ich ani zastaviť nechcem.

Večerná prednáška je o ničom. Potichu sa vytratím na strechu. Nádherne prší. Milujem dážď, cítim ako keby zo mňa zmýval všetko zlé a ja sa cítim slobodná. Cítim krídla a som na okraji strechy. Pozriem sa ešte na oblohu a nevidím tam to, čo chcem.
Čierne mraky úplne zahalili oblohu a na nej neostalo miesto pre hviezdy.

Nikdy by som nebola povedala, že Severu môže byť aj tak trošku romantický. Vždy, keď si našiel na mňa večer čas sme pozorovali hviezdy. Rozprával mi dávne báje o hrdinoch, ktorí sa vraj nachádzajú na hviezdnatej oblohe. A takmer pravidelne som zaspala v jeho náručí. Bolo to nádherné vedieť, že aj keď mi to nevravel stále, vedela som, že ma miluje.

Na výročie svadby sa nám narodil syn. Severus bol hrdý a pyšný tak ako na bábo tak aj na mňa. Ale časom sa to skomplikovalo. Možno mal pravdu, že som primladá, ale dieťaťa by som sa nikdy nevzdala. A ako to dopadlo? Máme oddelené spálne, komunikácie je iba ba trápnych pozdravoch.
Znova a znova mi na myseľ prichádzala myšlienka ukončiť to všetko. Rýchly koniec a bol by pokoj. Možno by bol bezo mňa aj šťastný. Stačí len jeden malý krok a môže byť koniec. Tak veľmi chcem, aby táto hlúpa fraška skončila a toto je už moja jediná šanca.

Jeden nádych, jeden krok a koniec. Ale čo som čakala sa nestalo. Na rukách cítim silný stisk. Otvorím oči a vidím jeho. V očiach sa mu odráža hnev, ale i smútok? Je možné, že on pociťoval to isté čo ja? Slová sú úplne zbytočné. Vrhnem sa mu okolo krku a jeho silné ruky ma objímu okolo pása.
Cítim ako sa so mnou premiestnil. Poznávam to tu. Je to naša spálňa. Nemám čas si ju lepšie prezrie, pretože ma vedie preč.
Sme obaja v sprche a Severus ma pomaly vyzlieka z mokrých šiat. Je to úžasný pocit. Nie je to teplou vodou, ale tým, že je tu so mnou, že sa to neskončilo ako nejaký hlúpy román.

Jeho bozky sú liekom na moju boľavú dušu. Znova cítim buchot jeho srdca a vie, že bije iba pre mňa a nášho syna. Osušíme sa a odnesie ma do postele. Správa sa ku mne ako ku porcelánovej bábike. O chvíľu sa vracia a nesie nášho synčeka. Položím si ho na hrudník a Severus si k nám ľahne. Z boku nás objíme a my môžeme konečne fungovať
ako rodina.
,,Milujem ťa, Elizabeth."
Aj bez týchto slov som to vedela. A vedela som to tak ako viem, že ma už nikdy neopustí. Teda nás neopustí...