It´s important to remember that we all have magic inside us...

Březen 2012

3. Kapitola

2. března 2012 v 21:46 | Elizabeth Snape |  Môj princ
Hermiona ihneď šla do dievčenskej spálne. Srdce jej bušilo tak silno. Na jej posteli sedela Ginny . V ruke držala Harryho fotografiu a po lícach jej stekali slzy. Hermiona si k nej sadla a silno ju objala.
,,Nejdeme sa prejsť? Spraví nám to obom dobre." Vzala Ginny za ruku a vydali sa na školské pozemky.

,,Vieš Ginny musím ti niečo povedať. Ale nemysli si, že som blázon. Aj keď to tak bude vyzerať..."
Sadli si na lavičku a Hermiona spustila: ,,Ide o Severusa."
,,O koho." Spýtala sa neveriacky Ginny.
,,Áno, áno, ja viem, len ma prosím vypočuj. Dlho som premýšľala, kde sa vo mne berú všetky tie pocity. Keď sme mali mať elixíry celá som sa triasla, hrdlo mi zvieralo s srdce mi išlo roztrhať. A až teraz som to pochopila. To on. Tie jeho čierne oči, pery, ruky a spôsob akým sa na mňa pozerá. Dokonca aj tá jeho záhadná povaha. Bolo by bláznovstvom sa zaľúbiť do Severusa, ale mne sa to jednoducho stalo. Občas si však myslím, že to nie je láska, ale vášeň, ktorá ma spaľuje. Túžba po ňom, po jeho dotykoch. Ginny chápeš ma? Chápeš čo ti teraz vravím?"
,,Nie, nechápem to. Veď je to Severus Snape! Nemôžeš ho ľúbiť."
,,A prečo nie?"
,,Prosto, vieš ono to... naozaj si sa doňho zaľúbila?"
Hermiona sa posadila na lavičku a zadívala sa na okolitú prírodu. ,,Asi máš pravdu, som taká hlúpa, čo som vlastne od toho očakávala?" slzy jej stekali po lícach, ale u nemala silu ich utierať.
,,Mia, ja som to tak nemyslela. Prepáč mi prosím."
Hermiona sa ňu usmiala a silno ju objala. ,,Nehnevám sa."
Cestou do hradu išli potichu. Prišli na večeru tak akurát. Atmosféra vo Veľkej sieni bola pod bodom mrazu, tak sa rýchlo vydali do chrabromilskej klubovne. Hermiona však dostala iný nápad. Odpojila sa od Ginny a pokračovala a do astronomickej veže.

Tak veľmi to tu milovala, bolo to jej druhé najobľúbenejšie miesto na hrade, na prvom bola samozrejme knižnica.

Spomenula si na časy, ktoré strávila ako malá s rodičmi. S otcom pozorovali nočnú oblohu a on jej rozprávaj báje o súhvezdiach. Bolo to všetko také krásne pokým sa nezačalo peklo v čarodejníckom svete a ľudia umierali kvôli hlúpym výmyslom o čistej krvi a podobne. Občas ľutovala, že je čarodejnica, ale chvíle, ktoré strávila so svojimi priateľmi stáli za to.

Odrazu počula nejaký zvuk a vedela, že v miestnosti už nie je sama. V tej tme rozoznala svojho profesora, Severusa Snapea. Podišiel úplne blízko k nej a pozeral sa jej do očí.
Hermiona poznala, že na ňu používa legimenciu, no ona neovládala oklumenciu tak ho celou silou odsotila od seba a ona spadol na zem a dosť si udrel hlavu, z ktorej mu začala tiecť krv. Hermiona zmeravela, nechcela mu ublížiť. Prikľakla si k nemu a prútikom mu uzavrela ranu a očistila vlasy od krvi. Severus ju pozoroval s túžbou v očiach. Chytil ju za ruky a stiahol ju na zem vedľa seba a hneď nato ju priľahol svojim telom a lačne ju začal bozkávať a ona mu bozky vášnivo vracala.

Ležali na chladnej podlahe astronomickej veže, keď sa odrazu ocitli v Severusovej spálni.
Hermiona ho prestala bozkávať a nemohla uveriť svojim očiam.
,,Ako si to urobil?" spýtala sa udivene.
No Severus nemal veľkú chuť jej odpovedať, ale vedel, že bez odpovede nebudú pokračovať.
,,Hrad mi to dovolil. Stačilo len požiadať." S týmito slovami ukončil ich rozhovor a začal sa venovať rozopínaniu jej habitu. Hermiona tiež neváhala a so šikovnosťou sa pustila do gombíkov jeho habitu. Netrvalo dlho a ich telá sa preplietali ako hady a v miestnosti bolo cítiť vášeň, lásku a hlavne mágiu. Po dlhom milovaní si Severus pritiahol Hermionu čo najbližšie k sebe a v spoločnom objatí zaspali.

Ako prvý sa zobudil Severus. Nemohol uveriť, že toto krásne stvorenie v jeho náručí ho miluje a lásku mu aj dokázalo. Cítil to, ich mágia sa prepojila, časť neho sa stala súčasťou Hermiony, a časť jej samej zas jeho. Bolo to šialené, bolo to krásne a zároveň nebezpečné. Kliatba, ktorá sužovala jeho život ešte nebola prelomená a Voldemort bol stále nažive.

Jemne pobozkal Hermionu a so slzami v očiach opustil svoj byt, opustil Roktort, opustil svoj domov, svoju lásku, svoju nádej...